Výsledky vyhľadávania pre: Array

         Blog    Poradňa    7 elementov rozvoja™    Obchod    ZĽAVY TU!   Košík: 0ks :: 0,00 €    Kontakt    Veľkoobchod     
         Zmysly
     
       Hrubá motorika    Jemná motorika    Stálosť predmetov    Reč a komunikácia    Poznávanie
     
       Emocionálna inteligencia     

    Poznávanie

    Zmysly a prvý rôčik:


    Deti sa rodia vybavené množ-stvom poznávacích schopností, ktoré im pomáhajú po narodení prispô-sobiť sa životu na svete. Neustále sa učia a každým dňom sa ich pozna-nie zdokonaľuje.
    Poznávanie je duševný proces, pomocou ktorého vnímame svet okolo nás – interpretujeme zmyslami prijaté informácie, pamätáme si, triedime poznatky do kategórií, chápeme ich súvislosti a vyvodzujeme dôsledky.

    Možno vám uvedená definícia pripadá ako múdrosť z knihy, ale skúste sa na to pozrieť z praktického hľadiska a pochopíte, čo naše tvrdenie hovorí. Zoberme si ako príklad nejakú komplexnú úlohu – napríklad, učenie sa lyžovať. Lyžovanie si vyžaduje veľkú dávku schopnosti poznávania. V prvom rade musíme byť schopní interpretovať to, čo vidíme – strmosť svahu, blízkosť okolitých prekážok a podobne. Ak ste už predtým lyžovali, začnú sa vám vynárať rady na správne držanie tela, pokrčené kolená, alebo ako sa vyhnúť nepríjemnému pádu. Musíte chápať i príčinno-dôsledkové vzťahy. Taktiež využijete pri tom schopnosť triediť informácie. Ak sa chcete o vašom lyžovaní s niekým porozprávať (alebo sa popýšiť:)), musíte si vedieť túto činnosť premietnuť do mysle a potom túto informáciu vedieť interpretovať. Všetky tieto schopnosti sú súčasťou vašej duševnej schopnosti poznávať – myslieť, vyvodzovať dôsledky, predstavovať si a formulovať.

    Dnes vieme, že už aj novorodenec je duševne aktívny. Deti sa rodia vybavené množstvom poznávacích schopností, ktoré im pomáhajú po narodení prispôsobiť sa životu na svete. Neustále sa učia a každým dňom sa ich poznanie zdokonaľuje.

    Dieťatko prechádza rýchlym procesom vývoja od reflexov až ku schopnosti zámerne a inteligentne reagovať. S každodenným rozvojom a pokrokom chápu bábätká čoraz viac dôsledky ich akcií – príčinovo-dôsledkové vzťahy. Pomaly sa učia aj riešiť problémy a spracovávať informácie z okolitého prostredia v mozgu.

    Koncom prvého roka si dieťatko úspešne zorganizuje a utriedi svet do prehľadných kategórií. V tomto štádiu môžete pozorovať jeho nádejnú predstavivosť – jednu z najdôležitejších a najúžasnejších vlastností človeka. Túto schopnosť vám môže dokázať napríklad tým, že potiahne obrus na stole s úmyslom dočiahnuť cumlík, ktorý je položený príliš ďaleko na to, aby ho mohlo dočiahnuť.

    V snahe pomáhať svojmu dieťatku v rozvoji schopnosti poznávať, by ste mali približne vedieť, čo si treba všímať. Pri rozvoji a pokrokoch napríklad motorických zručností je to oveľa jednoduchšie, pretože ľahko si všimnete, kedy dieťatko urobí pokrok v zmysle posadenia sa, lozenia a pod. Pri sledovaní rozvoja poznávania je tento proces náročnejší. Ťažko pochopíte konanie nazlosteného bábätka, ktoré zúrivo vyhadzuje všetko z postieľky, a tiež to ťažko budete považovať za pokrok dosiahnutý v schopnosti poznávania. Je potrebné si však uvedomiť, že mnoho motorických schopností súvisí s jeho duševným rozvojom. Napríklad, keď sa dieťatko naučí udierať do predmetov, je to výsledok pochopenia a zvládnutia viacerých elementov – jemnej motoriky (zvládnutej koordinácie oka a ruky), ako aj schopnosti poznávania (pochopenia príčinovo- dôsledkových vzťahov).

    Ako môžete dieťatku pomôcť?
    V prvom roku života dieťatka sa jeho mozog vyvíja asi veľmi prudkým tempom. Zážitky a skúsenosti tohto obdobia, ktorým je vystavované s úmyslom stimulovať činnosť jeho mozgu majú pre neho veľmi veľký význam do budúcnosti.

    Toto tvrdenie ešte viac podčiarkuje vašu úlohu rodiča – prvého učiteľa. Spôsob, kvalita a kvantita stimulácie výrazne ovplyvňuje mozgovú činnosť a jeho schopnosť poznávať. Čím väčšie spektrum a širší záber stimulačných procesov využijete, tým viac budete posilňovať schopnosti a talent vášho dieťatka.

    Avšak je potrebné si uvedomiť, že ako je na jednej strane potrebné stimulovať dieťa zdravou dávkou rôznych podnetov, tak je na druhej strane nebezpečné vystavovať ho nadmernému množstvu stimulov, mať prehnané očakávania a nároky na neho. Učenie dieťatka hravou, zábavnou formou v ňom upevňuje jeho sebavedomie, odvahu a tiež jeho prirodzenú zvedavosť. Ak je spôsob, akým ho učíte pre neho nepríjemný, alebo zaťažujúci, výsledkom môže byť strata motivácie, frustrácia a strata sebavedomia.

    Práve preto je dôležité nájsť rovnováhu a vyváženosť množstva stimulov. Na jednej strane je dobré dieťatku pripraviť a predstaviť rôznorodé, zaujímavé prostredie, v ktorom bude bádať a nadobúdať skúsenosti. Na druhej strane je dôležité nerobiť na neho nátlak. Aj v prípade, že dieťatko nepochopilo úlohu, alebo ju nesplnilo podľa vašich predstáv, nevyvíjajte na neho nátlak, pretože aj v tomto prípade je situácia pre neho poučná v zmysle rozvoja jeho poznávania. Učí sa z akejkoľvek situácie, dokonca aj z vlastných chýb či omylov. Môže sa stať, že dokonca si bude rozvíjať schopnosti, na ktoré vaša stimulácia nebola určená. Preto sa snažte za každú cenu pripraviť stimulačný proces prirodzene tak, aby bol zábavný a uvoľnený. Ak si bude dávať hrkálku do ústočiek, namiesto toho, aby s ňou hrkalo, ako ste od neho chceli, umožnite mu to. Je to práve vaše dieťatko, ktoré najlepšie cíti, čo je pre rozvoj jeho poznávacích schopností najlepšie.

    Pamätajte, situácia sa dá riešiť mnohými spôsobmi a neexistuje len jedno správne riešenie. Tým sa u dieťatka rozvíja jeho predstavivosť a tvorivosť. Preto sa snažte odpútať od presviedčania na jedno správne riešenie. Napríklad, je mnoho spôsobov, ako sa pohrať so skladacími pohárikmi. Môžete ich poskladať rôznymi spôsobmi, i hra s nimi môže mať mnoho podôb. Pracujte preto s dieťatkom tak, aby čo najviac rozvíjalo svoju fantáziu a tvorivosť. A čo je najdôležitejšie – často ho pochváľte, či už slovne, alebo odmeňte úsmevom, pohladkaním, či ocenením. Učenie bude mať iba vtedy ten správny efekt, keď budete mať z neho radosť obaja. Toto je asi najlepšia cesta, ako povzbudiť zvedavosť, a hľadanie nových možností v snahe získať nové vedomosti.

    Poznanie jednotlivých štádií rozvoja poznávania vám pomôže nájsť vždy správnu formu učenia a prípravy motivujúceho stimulačného prostredia pre vaše dieťatko, čo značne posilní celý proces poznávania.
       
    0-1m
       
    1-3m
       
    3-6m
       
    6-9m
       
    9-12m
       


    Novorodenec je už pri príchode na svet vybavený schopnosťami, ktoré mu umožnia prežiť v novom svete. Jeho mozog dokáže už v tom čase rozlíšiť vôňu svojej matky i jej hlas, avšak tieto schopnosti sú stále obmedzené jeho reflexným správaním. Prirodzene ho to ťahá k jeho matke, ktorá mu vždy zabezpečí pohodlie a prostredie pre zdravý rozvoj a prospievanie.

    Najviac poznatkov môže v prvom mesiaci svojho života novorodenec nadobudnúť kontaktom so svojimi rodičmi a rutinnými činnosťami. Už pri pohľade na svojich rodičov a pri počutí ich hlasu je bábätko kľudnejšie a pozoruje pohyb ich úst, keď sa k nemu prihovárajú, čím sa pomaly a postupne učí.

    V tomto štádiu ešte netuší, že svet je logicky usporiadaný. Jeho správanie sa skôr podobá na chaotické. Niektoré reakcie sú automatické a stále ovládané reflexmi. Niektoré správanie je zasa výsledkom náhodných, neúmyselných reakcií. Novorodenci v tomto období ešte primárne používajú reflexy, no čím ďalej tým viac sa ich snažia prispôsobovať rôznym situáciám a účinne ich využívať. Tento pokrok môžete spozorovať pri prechode od kojenia k cumlíku na fľaštičke – novorodenec dokáže svoj sací reflex prispôsobiť novému cumlíku.

    Jeden z prvých nástrojov učenia je nepochybne napodobňovanie. Napríklad, ak budete na dieťatko vyplazovať jazyk, po chvíli budete prekvapení, ako po vás túto úlohu zopakuje. Táto skutočnosť dokazuje, že už v tomto ranom štádiu je novorodenec schopný skoordinovať zmyslové vnímanie (informácia, ktorú vidí) s motorickými schopnosťami (pohyb, ktorý urobí). Aj napriek tomu, že toto je ešte veľmi jednoduchá forma imitácie, je to pevný základ procesu poznávania do budúcnosti.

    V tomto štádiu, už deti naznačujú, že sú schopné si pamätať. Dokážu si zapamätať určité zvuky, známe z domácnosti, a tento známy zvuk dokážu rozlíšiť medzi ostatnými dokonca aj na ďalší deň.




    Pomaly sa začína vytrácať náhodnosť, ktorá charakterizuje správanie dieťatka v prvých týždňoch po narodení a začína chápať, že svet funguje podľa určitých pravidiel. Napríklad sa naučí, že keď je hladné, svojim plačom si dokáže “zariadiť” okamžité uspokojenie svojich potrieb a vy mu doslova v minúte pripravíte mliečko. Keď sa situácia zopakuje niekoľko krát, zapamätá si toto spojenie. Stále možno nebude rozumieť, ako to dokázalo, ale niekde v pozadí sa utvorí súvislosť medzi plačom a naplnením jeho potrieb. Toto sú základné znaky pochopenia príčinno-dôsledkových vzťahov.

    Dokáže už dokonca predvídať, čo predpokladá, že nastane. Napríklad, akonáhle ho dáte do polohy, v ktorej ho kŕmite, začne napodobňovať ústočkami sanie ešte predtým, ako mu ponúknete prsník alebo fľaštičku. Už dokáže rozoznať určitú rutinu a predvídať, čo nastane ďalej.

    Jeho správanie je čoraz menej náhodné a čoskoro pochopí, že aj svojim telom môže ovládať situáciu. Prvý krát, keď si dá palček do úst to môže byť náhodné. Neskôr môže tento pre neho príjemný zážitok opakovať, až sa stane z toho zámerná akcia.

    Koncom tohto obdobia už dieťatko predvedie zasa dokonalejšie ovládanie svojho správania. Napríklad, v polohe na chrbátiku dokáže udierať do hračiek, ktoré visia nad ním. Namiesto reflexných nekoordinovaných pohybov budete svedkom zámerných úderov, ktorými dieťatko dosiahlo ďalší dôležitý míľnik – pochopilo súvislosť medzi svojou akciou (natiahnutie ručičky k predmetu) a zaujímavou reakciou (hojdanie sa hračky). Hoci táto činnosť súvisí aj s rozvojom motorických zdatností, veľkou mierou prispieva aj k rozvoju poznávania.

    Jeho pamäť sa tiež prudko rozvíja, a preto si dokáže zapamätať udalosti, ktoré sa stali aj pár dní nazad. Napríklad, ak mu ukážete hračku, do ktorej pred pár dňami úspešne udieralo a malo z toho veľkú radosť, s potešením sa k tejto činnosti vráti aj po pár dňoch. V tomto období tiež začína napodobňovať známe zvuky. Zo všetkých svojich pokrokov je pozitívne rozrušené a toto je tiež čas na prvý zámerný úsmev.




    Vaše bábätko už vie, že určité jeho aktivity spôsobujú zaujímavé a radostné výsledky. A preto bude tieto svoje činnosti s radosťou a patričnou hrdosťou stále dokola opakovať. Už vie, že svojim telom dokáže ovládnuť a ovplyvniť mnoho vecí okolo seba. Toto je základ príčinno-dôsledkových vzťahov.

    V tomto štádiu dokáže už spracovať komplexnejšiu informáciu a pamätať si ju dlhšie, dokonca až týždeň. Ak na kočík zavesíte hračku, do ktorej udieralo predchádzajúci deň, bez problémov začne túto zábavnú činnosť opakovať. Ak ho však dáte v kočíku do inej polohy, alebo na kočík zavesíte inú hračku, bude mu chvíľku trvať, kým si uvedomí tento proces a začne ho znovu opakovať. Inými slovami, jeho proces poznávania je ešte obmedzený tým, čo sa naučilo na konkrétnej situácii a pri malej zmene situácie sa musí učiť znovu.

    Ďalším veľmi dôležitým poznatkom procesu poznávania je pochopenie stálosti predmetov, teda pochopenie, že aj predmety, ktoré práve nevidí, existujú . Táto schopnosť je dôležitým základom pre ďalšie – ako napríklad schopnosť “zaloviť” v pamäti, schopnosť predstaviť si, alebo myslieť na niečo, čo práve nie je v dohľadne.

    V tomto štádiu môžete zaznamenať u dieťatka pokrok v tom, že dokáže lepšie rozlišovať – napríklad vidí rozdiel v hračke, ktorá vydáva zvuk a hračke, ktorá zvuk nevydáva.

    V tomto čase objavuje stále viac a viac spôsobov, ako používať svoje telíčko s cieľom komunikovať. Dokáže odvrátiť hlavu od niečoho, čo odmieta, alebo odstrčiť predmet, ktorý nechce. Ak niečo veľmi chce, obráti pozornosť tým smerom, alebo dokonca naznačuje telom, aby ste ho k zaujímavému predmetu priblížili. Používanie neverbálnej formy komunikácie naznačuje, že dieťatko začína inteligentne myslieť a konať s úmyslom dosiahnuť cieľ.




    Detské chápanie príčinno-dôsledkových vzťahov je opäť vyvinutejšie. Nielenže dokáže rozlíšiť príčinu a dôsledok, ale dokonca chápe, AKO nastal výsledok. Toto mu pomôže zase trošku viac pochopiť pravidlá tohto sveta. Stále viac a viac chce poznať a pochopiť to, čo vidí, cíti a počuje. Zisťuje, čo sa stane, keď do niečoho udrie, oprie sa o niečo, zatlačí, a toto mu dáva opäť nové poznatky o vlastnosti predmetov, ale aj ich reakciách na jeho silu. Dokáže predvídať, čo sa stane a dáva to najavo svojimi reakciami. Napríklad sa začne smiať, keď ho idete poštekliť, hoci ste sa ho ešte ani nedotkli. Alebo sa začne báť, keď vidí, že vyberáte vysávač, v očakávaní, že ho spustíte a on začne robiť hluk, ktorý nemá dieťatko rado.

    So stále lepším chápaním príčinno-dôsledkových vzťahov sa zlepšuje aj ovládanie vlastného telíčka. Fakt, že svojim konaním dokáže ovplyvňovať veci okolo, vplýva aj na rozvoj jeho psychiky a posilnenie jeho sebavedomia.

    Už dokáže uplatniť skúsenosti z jednej situácie, na inú, veľmi podobnú. Keď zistí, že stlačenie tlačidla na hračke spustí melódiu, pri objavení iného tlačidla ho bude chcieť stlačiť s úmyslom, že sa bude tiež niečo zaujímavé diať.

    Koncom tohto obdobia dieťatko dokáže odstrániť prekážky, ktoré mu stoja v ceste pri dosahovaní predmetu, po ktorom túži.

    V deviatich mesiacoch prvý krát dokáže nejakú skúsenosť “vytiahnuť z pamäte” – ako napríklad výzor svojej matky, aj keď nie je na dohľad.

    Koncom tohto štádia ho začnú zaujímať vzťahy medzi jednotlivými predmetmi. Napríklad ho bude fascinovať, ako môže malé predmety vložiť do väčších. Akonáhle začne loziť, začne v prostredí, v ktorom sa pohybuje objavovať nové predmety a vzťahy medzi nimi (blízko – ďaleko, hore - dole).




    V týchto troch mesiacoch sa z dieťatka stane už veľký “prieskumník” pátrajúci po neprebádaných veciach, snažiac sa pochopiť, čo je prečo tak. Vo svojom laboratórnom svete využíva svoje experimenty na potvrdenie svojich teórií, spracováva nové informácie a analyzuje výsledky. Napríklad, zahodí hrkálku s otázkou, či po dopadnutí na zem zahrká. Keď zahodím vankúšik, bude to znieť rovnako?

    Postupne sa stáva rozumnejšie a rozumnejšie. Pri zámienke dosiahnuť predmet, po ktorom túži si dokáže naplánovať celú cestu, vrátane prekonávania prekážok, ktoré mu stoja v ceste. Napríklad už vie, že keď chce hračku, ktorá je na stole príliš ďaleko, stačí potiahnuť obrus. Pamätá si to z nejakej predchádzajúcej skúsenosti a uložilo si to v hlavičke ako logickú súvislosť.

    V tomto čase je dieťatko dobrým imitátorom a stále vás prekvapí nejakou novou grimasou. Môže napodobňovať utieranie svojho stolíka na jedenie presne tak, ako to robíte vy, tlieskať rukami, alebo napodobňovať zvuky, ktoré robíte. Toto je výborná cesta, ako zábavne dieťatko učiť. Neskôr si už tieto úlohy natoľko osvojí, že nebude musieť nikoho napodobňovať a bude to robiť samé od seba.

    Bábätko už chápe súvislosť medzi príčinou a dôsledkom aj vtedy, ak sa príčina či dôsledok udeje na rôznych miestach. Napríklad pri stlačení televízneho ovládača chápe, že sa zapne televízor, ktorý je ďalej.

    Ďalšou schopnosťou, ktorá sa v tomto období posilní je chápanie. Napríklad, ak mu ukážete obrázok psíka, automaticky si ho spojí so psom vášho suseda, alebo psíkom, ktorého videlo včera v parku. A keďže vidí, že každý pes je iný, začne ich pomaly kategorizovať do psích rás.

    V období po prvom roku sa zmení jeho spôsob hry. Začne sa hrať hry “na niečo” – a napodobňovať tak určité činnosti. (S hrkálkou už nebude hrkať, ale namiesto toho bude napodobňovať telefonovanie.) Toto je veľmi dôležité štádium rozvoja predstavivosti, jedno z najdôležitejších a jedinečných v ľudskej existencii.


    Momentálne prebieha výpredaj hračiek za super ceny.
    Zľavy až do 50%. Prajete si zobraziť zľavnené položky?
    NIE - ďakujem ÁNO - Zobraziť zľavy
    *Výpredaj za zľavnené ceny platí do vypredania nadzásob/položiek.