Výsledky vyhľadávania pre: Array

         Blog    Poradňa    7 elementov rozvoja™    Obchod    ZĽAVY TU!   Košík: 0ks :: 0,00 €    Kontakt    Veľkoobchod     
         Zmysly
     
       Hrubá motorika    Jemná motorika    Stálosť predmetov    Reč a komunikácia    Poznávanie
     
       Emocionálna inteligencia     

    EQ - Emocionálna inteligencia

    Zmysly a prvý rôčik:


    Pri kojení má bábätko pocit, že bradavka jeho mamy je jeho súčasťou. Nedokáže pochopiť hranice svojho tela, svojej osoby, kde začína a kde končí. Uvedomenie si seba samého začína v období jedného roku, keď si už dokáže vysvetliť hranice svojho tela, aj to, že nie je súčasťou žiadnej inej osoby.
    V posledných rokoch sa venuje stále viac pozornosti sociálnemu a emocionálnemu rozvoju s poukázaním na veľký význam emocionálnej inteligencie, dokonca niekedy aj väčší, ako sa prikladal intelektuálnej inteligencii (IQ). Niekto môže oplývať vedomosťami z rôznych odborov, môže byť sčítaný a so širokým rozhľadom, ale na druhej strane mu môže chýbať vytrvalosť, trpezlivosť a schopnosť dokončiť úlohu. Takýto inteligentný génius môže byť dokonca menej úspešný, ako nie tak rozhľadený, ale zato usilovný človek, ktorý je schopný prekonávať prekážky a zdarne tak dokončiť úlohy. Iným príkladom môže byť napríklad človek, intelektuálne predurčený byť manažérom. S bohatými teoretickými znalosťami však nevystačí, pretože pokiaľ mu bude chýbať emocionálna inteligencia, nebude zvládať komunikáciu s podriadenými, ani ovládať svoje emócie. Preto nikdy nebude tento človek dobrým manažérom.

    Je veľmi dôležité podporovať emocionálny rozvoj dieťatka, pretože zanedbávanie tohto elementu môže oneskoriť, alebo celkovo oslabiť jeho potenciál.

    Emocionálna inteligencia (EQ) zahŕňa v sebe všetky sociálne a emocionálne schopnosti, ktoré vytvárajú náš charakter, umožňuje nám pochopiť naše osobné i medziľudské pocity a vzťahy. Intrapersonálna časť emocionálnej inteligencie je zodpovedná za to, že sme schopní pociťovať pozitívne či negatívne emócie, a ovládať ich prejavy navonok. Taktiež drží patronát nad tým, ako si stanovujeme ciele, riešime problémy, či čelíme prekážkam, ktoré nám stoja v ceste. Interpersonálny rozvoj zahŕňa v sebe naše vzťahy s inými osobami, sociálne schopnosti, ako je empatia, akceptovanie iných názorov, a schopnosť žiť, pracovať a spolupracovať s inými ľuďmi.

    Od reflexov k sociálnemu a emocionálnemu správaniu
    Prvý rok života dieťatka je sprevádzaný veľkými pokrokmi v jeho rozvoji. Prvé dni po narodení komunikuje svoje psychické i fyzické potreby iba pomocou reflexov. Čoskoro sa však z neho stane sociálna osôbka, ktorá tiež potrebuje sociálny kontakt. Na interpersonálnej úrovni vedia bábätká iniciovať sociálnu interakciu, reagovať na sociálne podnety, ako napríklad hru “nech sa páči – daj”. Na intrapersonálnej úrovni sa dieťatko rodí so schopnosťou vyjadriť dva základné pocity – nepríjemný pocit, ako je napríklad hlad, bolesť, smútok a pod. A druhý, je pocit šťastia a spokojnosti, ako napríklad záujem o niečo, spokojnosť, pohoda a pod. Schopnosť vyjadriť rôzne ostatné pocity ako napríklad šťastie, smútok a prekvapenie vychádza z týchto dvoch základných emócií. Navyše sa deti postupne učia ovládať svoje emócie, napríklad odvrátením hlavy, keď sú prestimulované a pod.

    Bábätko po narodení nedokáže vnímať svoju osobnosť. Inými slovami, nie je schopné pochopiť, že je osobnosť, oddelená od ostatných ľudí (napríklad od matky). Pri kojení má napríklad pocit, že bradavka jeho matky je jeho súčasťou. Nedokáže pochopiť hranice svojho tela, svojej osoby, kde začína a kde končí. Uvedomenie si seba samého začína v období jedného roku, keď si už dokáže vysvetliť hranice svojho tela, aj to, že nie je súčasťou žiadnej inej osoby. V tomto čase už chápe, že pocit nespokojnosti je súčasťou jeho osoby a vyriešenie tohto problému (napr. vo forme fľaštičky s mliekom) je záležitosť, ktorá nie je jeho súčasťou. Chápe tiež, že mama je samostatná osobnosť, a existuje, aj keď ju nevidí.

    Koncom prvého roka života sa ukončí proces emocionálnej inteligencie: utvorí sa silné puto medzi dieťaťom a jeho matkou. Kvalita tohto vzťahu ovplyvňuje spôsob, akým sa dieťatko prejavuje navonok, ale aj to, ako sa cíti vo vnútri. Tento vzťah bude formovať prístup vášho dieťatka k iným ľuďom, a to v zmysle, či bude dôverčivé, či sa bude môcť na druhých spoľahnúť, alebo bude podozrievavé a nikomu nebude dôverovať.

    Faktory, ktoré ovplyvňujú EQ
    Dieťa sa rodí so základnými spoločenskými návykmi, avšak ďalší rozvoj jeho emocionálnej inteligencie je hlboko ovplyvnený tým, v akom prostredí vyrastá, v spoločnosti akých ľudí, akým spôsobom sa o dieťatko starajú a pod.

    Kvalita prostredia, v ktorom bábätko vyrastá
    V prvom roku života si dieťatko vytvorí určitý vzťah, ba až puto, k osobe, ktorá sa o neho stará (matka, alebo opatrovateľka). Keď mu všetky jeho problémy a pocity nespokojnosti táto osoba vždy vyrieši (hlad, chlad, smútok a pod.), postupne sa naučí, že na túto osobu sa môže spoľahnúť. Takéto dieťatko bude mať v sebe prirodzenú dôveru k iným ľuďom, avšak aj sebadôveru, pretože vie, že nech má akýkoľvek problém, zariadi si to tak, aby bol problém vyriešený. Ak dieťatko vyrastá v takomto milujúcom starostlivom prostredí, túto láskavosť si osvojí, a neskôr bude samo pristupovať s prirodzenou láskavosťou a starostlivosťou k iným ľuďom. Na druhej strane, ak je dieťa vychovávané niekým, kto je často náladový, necitlivý, alebo ho obmedzuje, ovplyvní to negatívne jeho sebavedomie, stratí pocit bezpečia, a nebude nikomu dôverovať. Nakoľko si dieťa v takomto prípade neosvojí cit a starostlivosť, ťažko sa tak bude samé správať k iným ľuďom.

    Vrodený temperament
    Temperament novorodenca môžeme spozorovať hneď po narodení pozorovaním jeho čŕt, alebo reakcii, ktorými sa prejavuje. Tieto črty môžeme spozorovať vo forme, akou dieťa reaguje na stimuláciu - napríklad, každé dieťa má iný stupeň aktivity, schopnosti prispôsobiť sa novým veciam, stupeň reakcie na nové podnety a pod. Niektoré deti sa pri nových neznámych podnetoch správajú nervózne a nepokojne, ba až odmietavo, iné sú pokojné, ďalšie sa pre novú vec dokážu nadchnúť. Stupeň temperamentu ovplyvňuje aj to, ako dieťatko pristupuje k neznámym poznatkom a novým skúsenostiam. Takýmto spôsobom môže byť pre jedno dieťa svet ohromne vzrušujúci, plný skvelých zážitkov a zaujímavostí, zatiaľ čo druhé dieťa môže vnímať svet ako plný nástrah a nebezpečenstva.

    Spôsob, ako zosúladiť temperament rodiča a dieťaťa
    Rodič v mnohých smeroch ovplyvňuje temperament svojho dieťaťa, avšak tento vzťah je vzájomný. Pre rodiča je ľahšie pochopiť signály dieťaťa, ktoré je pokojné a ľahko sa prispôsobujúce novému prostrediu. Zatiaľ čo rodič nepokojného dieťaťa, ktoré rozzúrene reaguje na všetko okolo, ťažšie porozumie jeho signálom,. Vzťah vzájomnosti možno na tomto príklade vysvetliť tak, že rodič pokojného dieťaťa je tiež kľudný, a s radosťou sa venuje výchove svojho dieťaťa, zatiaľ čo rodič nepokojného dieťaťa môže byť nervózny, frustrovaný a emocionálne zničený. Toto môže tiež vplývať na kvalitu starostlivosti venovanej dieťaťu.

    Ak bude rodič nepokojného bábätka reagovať nervózne a zúrivo, bude tento pocit prenášať aj na dieťa a tým sa detská rozhnevanosť ešte zvýši. Ak však bude rodič k dieťaťu pristupovať aj napriek jeho vrtochom pokojne, dieťatko sa naučí postupne ovládať svoje emócie a utlmí tak svoje stavy hnevu.

    Nakoniec, čím väčší je súlad medzi temperamentom dieťaťa a rodiča, tým sú lepšie šance na úspech v citovej výchove a zároveň uspokojenie potrieb bábätka.

    Ako môžete dieťatku pomôcť?
    Interpersonálne a intrapersonálne schopnosti, ktoré má v sebe novorodenec od dňa, kedy prišiel na svet predstavujú jeho potenciál. Tieto je potrebné rozvíjať citlivým a chápajúcim partnerom – opatrovateľom (v našom prípade je to najčastejšie matka).

    Dieťatko potrebuje citlivý prístup svojich rodičov. Potrebuje, aby ste rozpoznali jeho emócie, naučili ho pochopiť ich, a ovládať. Deti rozlišujú medzi rôznymi spôsobmi, akými k nim pristupujete, a na tomto základe si začínajú budovať svoju hodnotu a učia sa, ako pristupovať k iným ľuďom.

    Počas prvých mesiacov života dieťatka uspokojovanie jeho potrieb neznamená, že ho rozmaznávate. Práve toto je základným kameňom na rozvoj jeho emocionálnej inteligencie. Keď uspokojíte jeho potreby, zároveň ho učíte vyjadriť svoje emócie. Keď sa ho snažíte utíšiť, učíte ho, ako sa má samo utíšiť. Keď ho povzbudzujete ku skúmaniu nových vecí, dávate najavo, že veríte v jeho schopnosti, čím mu dvíhate sebavedomie.

    Pomyslíte si, to sa ľahko hovorí, ale utíšiť kričiace bábätko uprostred noci nie je také jednoduché. V tomto prípade platí pravidlo, “snaha sa cení”. Mnohokrát sa stane, že nebudete presne vedieť, prečo dieťatko plače, čo mu chýba, ale nič si z toho nerobte. Bábätko cíti, že hľadáte spôsoby ako mu vyhovieť a snažíte sa zo všetkých síl, a táto vaša starostlivosť má v sebe ukrytú určitú vnútornú hodnotu. Pamätajte, vaše dieťatko nepotrebuje pre svoj zdravý rozvoj bezchybných rodičov. Potrebuje “správnych” rodičov, ktorí sa snažia dovtedy, kým neuspejú.

    Avšak aj vaše nezdarené pokusy o pochopenie signálov vášho dieťatka prinášajú určitú hodnotu. Kým sa vy snažíte zo všetkých síl pochopiť jeho signály, bábätko sa učí trpezlivosti. Taktiež v tej chvíli lepšie pochopí, že ono a vy ste samostatné jednotky. Toto mu zase pomôže neskôr, keď príde čas emocionálneho odlúčenia.

    A čo je najdôležitejšie – výchova dieťaťa nie je len dokonalá šťastná cesta. Vyskytnú sa aj nepríjemné stránky, prekážky a frustrácia. Vtedy sa nesmiete cítiť za situáciu vinní. Negatívne pocity, hnev, sklamanie a frustrácia sú emócie, ktoré sú súčasťou výchovy detí. Vaša schopnosť čeliť aj takýmto nepríjemným nástrahám bude pri výchove detí prínosom, v zmysle, že nie vždy všetko ide ľahko a bez problémov.
       
    0-1m
       
    1-3m
       
    3-6m
       
    6-9m
       
    9-12m
       


    Pri príchode na svet musí novorodené bábätko vynaložiť neuveriteľne veľa energie na to, aby sa dokázalo prispôsobiť novému prostrediu, ktoré sa v porovnaní s maternicou líši v teplote, svetle, neznámych zvukoch a mnohom inom. Novorodenec sa stretne s novými, zatiaľ nepoznanými pocitmi, ako je napríklad pocit zimy a tepla, hladu a spokojnosti a pod. Všetko sa deje veľmi chaoticky, a preto je jeho prvoradým cieľom nájsť v tomto novom prostredí určitý poriadok a systém, ako spánok a bdenie, hlad a sýtosť a pod. V tomto čase sa dieťatko zoznamuje s členmi rodiny, no najviac sa zbližuje s matkou, spoznáva jej hlas, vôňu, dotyky a rysy tváre.

    Dieťatko prichádza na svet vybavené základnými sociálnymi schopnosťami, ktoré mu umožňujú zaradiť sa do spoločnosti hneď od narodenia. Novorodenec inštinktívne otáča hlavu za hlasom, a fixuje svoj pohľad na tvár osoby, ktorá na neho prehovorí. Tento fakt by mal povzbudzovať k tomu, aby sme sa dieťatku často prihovárali a usmievali sa na neho. Už aj niekoľko dní po narodení je bábätko schopné komunikovať svoje fyzické a psychické potreby. Plačom dáva najavo určitý problém a nepohodlie. Keď však zistí, že po plači sa jeho problém vyriešil, osvojí si plač ako komunikačný prostriedok na oznámenie akéhokoľvek nepríjemného stavu v očakávaní, že sa tento po plači zmení.

    Hneď po narodení ovláda novorodenec dve základné emócie – príjemnú a nepríjemnú. Prvou – príjemnou, komunikuje radosť, záujem, vzrušenie a druhou - nepríjemnou oznamuje bolesť, hlad, nepohodlie. Pri nepríjemnom pocite začne dieťatko automaticky plakať, aj keď samo nevie identifikovať, čo mu chýba. (je hladné? je mu zima?) Keď začnete ihneď hľadať príčinu plaču a budete sa snažiť jeho problém riešiť, bábätko zistí, že plač je dôležitý komunikačný prostriedok. Neskôr už bude vedieť nájsť príčinu svojho nepríjemného stavu a bude vám ju oznamovať rôznymi druhmi plaču. (iný plač používa keď je hladné, keď ho niečo bolí, je unavené, alebo sa potrebuje pritúliť)




    Bábätko sa pomaly prispôsobuje prostrediu, v ktorom žije a snaží sa pochopiť určitý režim dňa a noci, spánku a bdenia, hladu a sýtosti. Na intrapersonálnej úrovni emocionálnej inteligencie sa rodičia snažia, aby dieťatko pochopilo, že jeho problémy sa vyriešia, len je potrebné oznámiť, aký problém má (v tomto smere sa dieťatko naučí používať rôzne druhy plaču na oznámenie rôznych problémov), a zároveň rodičia bábätko povzbudzujú k tomu, aby sa vedelo samé upokojiť. Napríklad, dieťatko je hladné, a preto plače. Akonáhle počuje hlas svojej matky, upokojí sa, pretože vie, že s jej príchodom, príde aj mliečko a čoskoro zmizne hlad.

    Na intrapersonálnej úrovni si dieťatko začne uvedomovať svoje telo. Objaví si svoje ručičky a začne si ich dávať do úst, kde ich horlivo skúma. Takýmto spôsobom sa naučí, že ruky sú jeho súčasťou. Práve toto je začiatok seba-uvedomenia.

    V tomto období sa objavia aj pocity ako napríklad smútok, odpor, avšak aj radosť, s ktorou úzko súvisí prvý zámerný úsmev.

    Na interpersonálnej úrovni, sa zdokonaľuje v spolužití v rámci prostredia a spoločnosti, ktorá ho obklopuje. Medzi šiestym až ôsmym týždňom sa objaví prvý úprimný (tzv. sociálny) úsmev. Podnetom k úsmevu môže byť napríklad kolotoč nad postieľkou, alebo iná hračka, ktorá dieťatko rozveselí.

    Približne v dvoch mesiacoch si začne uvedomovať, že je samostatná jednotka. Svojim konaním naznačuje, že je schopné prijať a spracovať pocity, ktoré k nemu vysiela iná osoba. Napríklad, na osobu, ktorá na neho pozerá chladným, nepriateľským pohľadom, bude reagovať negatívne - plačom.

    Koncom tohto obdobia už dieťatko rozozná tváre členov rodiny, a bude sa na nich často usmievať. Jeho úsmev zase vyvolá úsmev na tvári osoby, ktorá s dieťatkom komunikuje, a tak je radosť na oboch stranách. Dieťatko cez deň stále menej a menej spinká a tak sa predlžuje čas na vzájomnú interakciu, ktorá mu spôsobuje úprimnú radosť.




    Interpersonálne schopnosti dieťatka v tomto štádiu mu umožňujú stále viac a viac sa zapájať do komunikácie, dokonca iniciovať ju.

    Bábätko už celkom presne rozozná osoby, ktoré sa o neho starajú a na tieto reaguje úprimným úsmevom. Približne v piatich mesiacoch sa už nebude smiať na všetkých ľudí, ktorých stretne, ale len na známe tváre. Pri kontakte s neznámym človekom môže v prvej chvíli na sekundu vyčariť úsmev, avšak ako si ho bude ďalej skúmať a premeriavať, uvedomí si, že ho nepozná a prejde do nekontrolovateľného plaču. V tomto období si úsmev bábätko necháva skutočne iba pre najbližších. Toto sú prvé známky jeho strachu z neznámych ľudí.

    Dieťatko si uvedomuje, že svojim správaním dokáže ovplyvniť správanie dospelého. Napríklad vie, že jeho úsmev, zaručene vyčarí úsmev na tvári aj osobe, ktorá sa na neho pozerá.

    Na intrapersonálnej úrovni, schopnosť ovládať si hlavičku mu umožňuje regulovať si množstvo prijatej stimulácie a tiež reagovať na ňu emóciami. Ak ho bude vaša hra nudiť, obráti hlavičku smerom, kde je pre neho niečo zaujímavejšie. Naopak, ak bude prestimulované, odvráti hlavičku iným smerom.

    Spolu s pochopením hraníc svojho vlastného tela, sa zvyšuje aj miera pochopenia medzi dieťatkom a okolím. S blížiacim sa koncom tohto štádia už dokáže celkom dobre ovládať svoje telíčko, čo mu umožňuje hýbať predmetmi okolo neho. Napríklad, ak bude chcieť nejakú hračku, jednoducho natiahne ruku, zoberie si ju a vloží do ústočiek na výskum. Teraz už chápe, že hračka nie je jeho súčasťou a musí vyvinúť určitú aktivitu, aby ju mohlo skúmať.

    Tiež sa začne vo zvýšenej miere zaujímať o tváre, bude skúmať váš nos, oči, uši, ťahať za vlasy, a to všetko bude postupne skúmať aj na sebe.

    Repertoár detských emócií sa rýchlo vyvíja, čoho dôkazom je objavenie základných pocitov, ako radosť, hnev, odpor, smútok a prekvapenie. Tieto pocity umožnia dieťatku ešte efektívnejšie komunikovať svoje potreby. Tým pádom môžete oveľa ľahšie identifikovať jeho emócie a zareagovať tak na jeho potreby. Napríklad, bábätko bude veselé, keď sa na neho niekto usmeje, bude nahnevané, keď sa mu nebude dariť uchopiť nejaký predmet, po ktorom túži, bude prekvapené, keď sa stane niečo, čo neočakávalo.




    V ďalších mesiacoch zaznamená dieťatko veľké zmeny. Na interpersonálnej úrovni, začne s veľkou rezervou pristupovať k osobám, ktoré nepozná. V plnom prúde sa prejaví strach z neznámych osôb, dokonca sa pri pohľade na neznámeho človeka často bábätká rozplačú. Strach z neznámych ľudí sa u detí začne približne v piatom mesiaci, vrcholí medzi siedmym a desiatym mesiacom a stratí sa o pár mesiacov.

    V tom istom čase sa začne utvárať aj pocit samostatnosti. Bábätko si je už isté, že je samostatná jednotka a nie je súčasťou žiadnej inej osoby, a tiež že má svoje osobné potreby nezávislé od ostatných ľudí. V situáciách, keď rodičia “zmiznú”, sa môže objaviť strach z odlúčenia, ale tieto chvíle si dieťatko kompenzuje napríklad cumlíkom, plienočkou, obľúbenou dekou alebo bábikou, ktoré mu tento strach pomáhajú prekonať. Medzi ôsmym a desiatym mesiacom sa bábätko zvykne upnúť na jednu osobu, najčastejšie na matku. Vtedy bude pre ostatných členov rodiny priam nemožné ponúknuť dieťatku náručie.

    Medzi štvrtým a ôsmym mesiacom sa rozvíja detské chápanie pocitov iných ľudí. Už rozumie a dokonca dokáže interpretovať niektoré mimické výrazy, a tiež bude na ne reagovať.

    V šiestich mesiacoch sa vyvíja koordinácia rúk so zrakovým vnemom, a to je tiež príležitosť na zlepšenie vzájomnej interakcie medzi bábätkom a vami. Napríklad, keď bude šťastné, bude radostne rozhadzovať ručičkami, vy z toho budete mať tiež radosť a budete sa usmievať, na čo bude dieťatko opäť reagovať radostným mávaním ručičiek.

    Na intrapersonálnej úrovni, s rozvojom ovládania svojho tela, narastá jeho zvedavosť a chuť dostať sa doslova do všetkých kútov. Niekedy však jeho túžby presahujú jeho schopnosti, a tak sa môže dostaviť pocit frustrácie. Následne bude dieťatko očakávať, že zasiahnete. Prišiel váš čas, a treba zvážiť, či je potrebné podať pomocnú ruku, alebo stačí povzbudiť dieťatko, aby to skúsilo ešte raz a samo. Posilňujete tak v ňom sebavedomie. Samozrejme, ak je situácia pre drobčeka bezvýchodisková, pomôžte. Tiež sa mu snažte vysvetliť jeho pocity formou “ Si nahnevaný, lebo to je pre teba ťažké”, alebo “ Plačeš, lebo si unavený” , čo pomôže dieťatku pochopiť jeho vlastné pocity a začne si ich spájať s pomenovaním.




    V tomto období sa na interpersonálnej úrovni už vzťah medzi bábätkom a osobou, ktorá sa o neho stará (zväčša matky) ešte viac utužil, a dieťatko sa cíti v jeho prítomnosti bezpečne. Pri zhliadnutí matky natiahne ručičky a pýta sa „hopa“. V jej prítomnosti sa cíti oveľa bezpečnejšie, a preto sa odvážnejšie púšťa do objavovania nepoznaných vecí.

    Osoba, ktorá sa oň stará je pre neho v tomto čase najdôležitejšia na svete. Sila tohto puta bude formovať aj jeho vzťahy k iným ľuďom. Bude sa môcť na iných ľudí tak spoľahnúť ako na matku? Do akej miery sa môže otvoriť so svojimi pocitmi iným ľuďom? Všetky tieto otázky majú primárne základ v jeho vzťahu s matkou, alebo pestúnkou. V tomto období sa začnú prudko rozvíjať vzťahy s okolím.

    V tomto období objaví čaro kontaktu s inými deťmi a viac sa s nimi zabaví, ako v predchádzajúcom období, keď bola jeho „jedinou“ osobou v živote matka. Zábava s deťmi je pre neho nová skúsenosť, začína nadväzovať vzťahy, učí sa požičiavať svoje hračky, robí mu potešenie napodobňovať iné deti. (ak nejaké dieťatko zahodí hračku, vaše sa to bude snažiť napodobniť)

    Navyše, v tomto období už vie pochopiť, interpretovať a tiež reagovať na pocity iných ľudí, ako napríklad na pocit obavy, bolesti, radosti a pod. Pri roztomilej hre s hračkou si dieťatko všimne, že prizerajúci sa rodičia sa na dieťatko usmievajú, preto bude v tejto hre pokračovať a naďalej robiť radosť svojim rodičom. Už si je plne vedomé svojej schopnosti ovplyvňovať pocity iných ľudí. S radosťou bude vydávať zvuky, ktoré rozosmejú všetkých naokolo a bude to opakovať, kým sa bude “publikum” zabávať.

    Na intrapersonálnej úrovni je dieťatko vybavené celkom slušným repertoárom emócií. Už vie bez problémov vyjadriť svoj smútok, hnev, radosť, strach, či obavy. Napríklad, keď sa mu zakotúľa lopta pod skriňu, bude sa na ňu hnevať, alebo pri príchode k doktorovi sa bude veľmi báť, pretože si spomenie na injekciu, ktorú mu tam pred časom pichali. V tomto čase si vie bábätko svoje pocity ovládať. Napríklad, keď sa k nemu bude blížiť neznáma osoba, odvráti od nej tvár. Takto sa sčasti upokojí, a keď dosiahne určitý stupeň upokojenia, je schopné sa na neznámu tvár opäť pozrieť. Začína rozumieť, čo je pre neho zakázané a čo dovolené, a pri nezbednom otváraní skrinky, čo má od mamičky zakázané, sa bude pozerať cez rameno, či ho niekto pri tomto čine nepozoruje. Síce ešte dobre nerozumie, prečo to je zakázané, ale aj napriek tomu bude sledovať osobu, ktorá mu tento zákaz vydala.

    Dobrý vzťah s rodičmi, ktorý je založený na dôvere povzbudzuje dieťatko k odvážnemu skúmaniu okolitého sveta. Na prechádzke vám síce rado utečie, avšak maximálne do pre neho bezpečnej vzdialenosti približne 30 metrov. Je teda s vami zviazané neviditeľným putom, takže sa vždy vráti k vám a opäť načerpá pocit bezpečia a povzbudenia do ďalšieho bádania.

    V dvanástich mesiacoch má už sebapoznanie značne vyvinuté. Už vníma hranice svojho tela a vie, že je samostatná osobnosť.


    Momentálne prebieha výpredaj hračiek za super ceny.
    Zľavy až do 50%. Prajete si zobraziť zľavnené položky?
    NIE - ďakujem ÁNO - Zobraziť zľavy
    *Výpredaj za zľavnené ceny platí do vypredania nadzásob/položiek.